za oknom štekot cudzích duší
psích
ľudských
& moje ego zuby cerí
na zbabelca
zjesť by ho chcelo
no na čo
i tak by po ňom ostalo len ťažko
v duši
žalúdku
neurónoch
tak radšej nechá sa ískať
rukami skúsenými
skúšanými
zas & znova
vstupovať do našej zmenšujúcej sa mláky
- kedysi rieky
& nech!
tak víno/vina teč.